Vodné toky na území TANAPu začali dnes zarybňovať

Vodné toky zarybňujú už od založenia národného parku pôvodnými druhmi, ktoré odplavujú z tatranských vôd najmä veľké prívalové dažde. \"Cieľom je zlepšiť a doplniť ichtyofaunu. Pracujeme hlavne so pstruhom potočným a v nižších polohách aj s lipňom. V Stredisku genofondu rýb vyprodukujeme ročne približne 120-tisíc násad, \" uviedol pre TASR zoológ ŠL TANAPu Jozef Kováč. Dodal, že ryby sú okrem iného súčasťou potravinovej bázy pre vodné živočíchy, napríklad vydry.
Vedúci Strediska genofondu rýb Pavel Žiška spresnil, že so zarybňovaním začínajú na Orave, kde vypustia prvých 8000 zhruba polročných pstruhov potočných. Pokračovať budú cez Podbanské, Štrbské Pleso, Vyšné Hágy, Smokovce, Tatranskú Lomnicu, Tatranskú Kotlinu, Podspády až po Tatranskú Javorinu. Zarybňovanie ukončia na Bielom Váhu, kam vypustia 5000 násad pstruha a 5000 - 7000 násad lipňa. Približne 15-tisíc násad zostáva v stredisku na ďalší chov.
Vo Východnej chovajú aj pstruha dúhového na konzumnú spotrebu. Ročne vyprodukujú asi 40-tisíc kusov.
Územím TANAPu pretekajú vodné toky v celkovej dĺžke vyše tisíc km. Z nich spravujú ŠL TANAPu 893 km a ďalších vyše 100 km vodných tokov v Zamagurí, teda v PIENAPe. Okrem toho spravujú viac ako 110 plies vo vysokohorskom prostredí Tatier. Vodné toky na území TANAPu i PIENAPu spravujú aj z pohľadu rybárskeho práva. Pri zarybňovaní využívajú materiál z vlastného odchovu. Ročne vypustia do vodných tokov na území národného parku 30- až 40-tisíc násad pstruha potočného.